Nápad omietnuť povrch svojho obydlia prepadol človeka pred dávnymi vekmi.
Už v stredoveku sa vykonávali pomerne náročné úpravy povrchu, najmä z hľadiska farebnosti. Základnými požiadavkami na povrchovú úpravu však bola iba rovnosť a vhodnosť na použitie dekoratívnych techník.
Aké sú hlavné dôvody omietania
Z pohľadu funkčnosti bola ako prvá vznesená požiadavka na obmedzenie rastu plesní a baktérií v prevádzkach so zvýšenou vlhkosťou. Až oveľa neskôr prišli požiadavky na špeciálne vlastnosti povrchových úprav.
V minulosti sa používali predovšetkým vápenné omietky, v neskorších obdobiach vápenocementové a cementové. Pre opticky náročné interiéry boli sadrové omietky. V ostatných rokoch sa vyvinuli typy špeciálnych omietok, ako napríklad sanačné omietky na optické zachovanie vzhľadu suchého muriva alebo tepelnoizolačné omietky, ktoré zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti muriva.
Delenie omietok
Podľa spôsobu a miesta použitia možno omietky rozdeliť na:
- fasádne (exteriérové), ktoré vyrovnávajú povrch muriva a ochraňujú nosnú konštrukciu. Mali by byť dobre spracovateľné, trvanlivé a odolné proti poveternostným vplyvom;
- interiérové, ktoré musia tiež vyrovnávať povrch muriva, ale najmä zachovávať difúzne vlastnosti materiálu.
Nižšie si povieme viac o rôznych typoch omietok.
Fasádne omietky
Fasádne omietky sa obyčajne skladajú z tzv. jadrovej (vyrovnávacej) omietky s hrúbkou priemerne 25 mm a tenko vrstvovej štukovej omietky, ktorá tvorí podklad pod fasádnu farbu. Okrem štukovej omietky sa často používajú aj dekoratívne štruktúrované omietky (minerálne, akrylátové, silikónové a silikátové) na najrôznejšej chemickej báze.
Minerálne omietky
Minerálne omietky sú jednozložkové šľachtené omietky na báze cementu a vápenného hydrátu. Dodávajú sa v suchom stave, balené vo vreciach. Tuhnutie omietky prebieha pri hydratácii cementu a vápna po dodaní vody. Majú vysokú paropriepustnosť a možno ich aplikovať na povrch, ktorý je zateplený ľubovoľným izolantom. Sú priľnavé na podklad aj pri menej vhodných klimatických podmienkach (napr. vysoká vlhkosť alebo nízka teplota).
Odolnosť minerálnych omietok proti mechanickému poškodeniu je malá a nemožno ich čistiť tlakovou vodou. Nanesené omietky majú malú pružnosť a ich výber tónovania je obmedzený.
Akrylátové omietky
Akrylátové omietky sú tenko vrstvové disperzné omietkové zmesi na vnútorné aj vonkajšie použitie. Vyrábajú sa na báze vodnej disperzie akrylátových živíc a kremičitých pieskov. Sú pružné a dajú sa umývať aj tlakovou vodou. Odolávajú poškodeniu, oteru a tiež poveternostným vplyvom. Sú stálofarebné a tónovať ich možno podľa širokej škály farieb. Tieto omietky však nie sú paropriepustné a nemožno ich aplikovať na zatepľovacie systémy s minerálnou vlnou. Nie sú antistatické, čiže sú náchylné na zašpinenie od prachu alebo okolitých nečistôt.
Silikátové omietky
Silikátové omietky sú tenko vrstvové kvalitné pastózne omietky, ktoré možno aplikovať v interiéri aj v exteriéri. Zložené sú z draselného vodného skla, organických prísad a plniva na báze kremičitých pieskov. Majú vysokú odolnosť proti poveternostným vplyvom a dobre prepúšťajú vodnú paru. Sú vodoodpudivé a dajú sa jednoducho umývať. Tieto omietky možno tónovať podľa širokého spektra odtieňov. V prípade, že sa aplikujú pri nízkych teplotách na nerovnomerne vyschnuté podklady, môže dôjsť k vzniku tmavších plôch vplyvom nerovnomerne prebiehajúcej reakcie. To isté platí pri aplikácii na plochy s rozdielnou vlhkosťou. Z dôvodu pigmentácie na báze oxidov je obmedzená ich farebná škála.
Silikónové omietky
Silikónové omietky sú vhodné na vonkajšie i vnútorné použitie. Vyrobené sú na báze vodnej emulzie silikónovej živice. Treba si dať pozor na niektoré omietky, ktoré výrobcovia deklarujú ako hydrofobizované silikónom alebo dokonca silikón silikátové. Zvyčajne však ide iba o disperznú bázu, dodatočne hydrofobizovanú dlhým reťazcom siloxánového oleja s minimálnym obsahom silikónovej emulzie. Rozdiel je okrem kvality na prvý pohľad zrejmý aj v cene. Tieto omietky sú vodoodpudivé a paropriepustné. Odolávajú poveternostným vplyvom, oteru a mechanickému poškodeniu. Použiteľné sú na všetky bežné podklady a možno ich tónovať podľa širokej škály odtieňov. Vyznačujú sa nízkym povrchovým napätím. Ďalšou nevýhodou je ťažká pretierateľnosť.
Interiérové omietky
Interiérové omietky, ich základné zloženie je podobné ako v prípade fasádnych omietok, čiže sa aplikujú tak, že sa najprv nanesie jadrová vyrovnávacia omietka s väčšou hrúbkou s priemerom 25 mm a potom povrchová omietka štuková alebo dekoratívna. Zvyčajne sa v tomto prípade používajú omietky aj na vápennej báze. Odolnosť v interiéri nie je taká dôležitá ako na fasáde. Dôraz sa kladie najmä na zachovanie difúznych vlastností materiálu.
Podľa nárokov potom možno vybrať zodpovedajúcu úpravu náterom alebo tapetou. Na povrchové úpravy sa väčšinou používajú nátery, často aj najrôznejšie dekoratívne techniky.